Novinky v ponuke!
Nakúp ešte za 23,50€a dopravu máš zadarmo
Ešte u nás nemáte účet?
Sprchujete sa, čistíte pleť, hydratujete. A napriek tomu pokožka pôsobí unavene, na dotyk je drsná a krém sa na nej akoby len tak vznáša, namiesto toho, aby sa vstrebal. Kde je chyba?
Často nie v tom, čo pokožke dávate, ale v tom, čo z nej neodchádza. Na povrchu sa hromadia odumreté kožné bunky, ktoré telo prirodzene odlupuje, no nie vždy stíha. Vrstva odumretých buniek potom môže pokožku robiť matnejšou a drsnejšou a ovplyvniť aj to, ako sa na nej kozmetika rozotiera a vstrebáva.
Presne tu prichádza na rad exfoliácia. V tomto článku si rozoberieme obe jej cesty, mechanickú aj chemickú, vysvetlíme si, ako každá z nich funguje, a hlavne, čo si pri nich ustrážiť, aby ste pokožke pomohli a neublížili.
Obsah
Pokožka sa obnovuje neustále. Nové bunky vznikajú v hlbších vrstvách pokožky, postupne putujú k povrchu a tie najvrchnejšie sa napokon prirodzene uvoľnia a odlúpia. Tento proces sa nazýva prirodzená deskvamácia [4] a zdravej pokožke naň za bežných okolností netreba pomáhať.
S pribúdajúcim vekom, pri suchej pokožke alebo vplyvom vonkajšieho prostredia však prirodzené odlupovanie nemusí fungovať tak hladko. Odumreté bunky potom môžu na povrchu zostávať dlhšie a výsledok poznáte: pokožka pôsobí drsnejšie, matnejšie a jej textúra je menej rovnomerná.
Exfoliácia je cielené odstránenie odumretých buniek z povrchu pokožky. V podstate tak podporujeme proces, ktorý v pokožke prebieha prirodzene.
V kozmetike sa používajú dve zásadne odlišné cesty:
Ani jedna nie je „tá lepšia“. Každá má svoju logiku, svoje silné stránky aj svoje riziká. Poďme si ich rozobrať.
Mechanický peeling je najstaršia a najintuitívnejšia forma exfoliácie. Do základu, ktorým môže byť olej, gél, maslo alebo mydlová hmota, sa pridajú abrazívne častice. Pri masáži pokožky tieto častice trením uvoľňujú odumreté bunky z jej povrchu. Výsledok je okamžitý: pokožka je po opláchnutí na dotyk hladšia.
V domácej aj remeselnej kozmetike sa používajú rôzne prírodné abrazíva, od veľmi jemných práškov až po hrubšie zrná určené na telo. Na tvár sa hodí mletý šípkový prášok v BIO kvalite, jemný exfoliant z drvených šípkových semienok, ktorý zvládne aj citlivejšia pleť. Mletý pemzový prášok sa hodí napríklad do peelingových mydiel a výrobkov na telo, pričom intenzitu peelingu určuje najmä veľkosť častíc. Na telo sa osvedčili aj soľné peelingy, či už z hrubozrnnej morskej soli, soli z Mŕtveho mora alebo jemne mletej himalájskej soli, kde si hrubosť zrna vyberáte podľa toho, akú intenzitu pokožka znesie. Platí pritom jednoduché pravidlo: čím jemnejšia a citlivejšia partia, tým jemnejšie a menšie častice.
A čo si ustrážiť? Najväčším rizikom mechanického peelingu sú ostré, nepravidelné častice a prílišný tlak pri masáži. Príliš hrubé alebo ostré častice v kombinácii so silným tlakom môžu pokožku podráždiť a zbytočne narušiť jej ochrannú bariéru. Preto sa do peelingov na citlivejšie partie volia mleté, zaoblené či jemnozrnné materiály a masíruje sa ľahkými krúživými pohybmi bez tlačenia. Peeling nie je šmirgeľ, pracovať majú častice, nie sila vašej ruky.
Chemická exfoliácia sa zaobíde bez trenia a pri správne nastavenej koncentrácii a pH môže byť veľmi jemná. Neznamená to však, že je automaticky šetrnejšia než mechanický peeling — pri kyselinách rozhoduje nielen to, ktorú použijete, ale aj koľko jej vo výrobku je a pri akom pH pracuje. Aktívne látky pomáhajú uvoľniť „lepidlo“, ktoré drží odumreté bunky pohromade, a tie sa potom ľahšie odlúčia z povrchu.
Najznámejšou skupinou sú AHA kyseliny (alfa-hydroxykyseliny), ktoré sú rozpustné vo vode a pôsobia na povrchu pokožky. Kyselina glykolová patrí medzi najmenšie AHA kyseliny a zároveň medzi tie intenzívnejšie, preto pri nej treba o to viac strážiť koncentráciu a výsledné pH výrobku. Jemnejšou alternatívou je kyselina mliečna, ktorej soľ, laktát, je prirodzenou súčasťou hydratačného faktora pokožky. Kyselina mliečna sa preto často používa tam, kde chceme exfoliáciu spojiť s jemnejším prístupom k suchej alebo citlivejšej pokožke.
Hotový komplex viacerých AHA kyselín môže formulovanie výrazne zjednodušiť: namiesto jednotlivých kyselín pridávate do receptúry jednu surovinu v dávkovaní odporúčanom výrobcom. Aj tu však treba na konci skontrolovať a správne nastaviť pH hotového výrobku.
Druhou skupinou sú BHA kyseliny (beta-hydroxykyseliny), ktorých typickým zástupcom je kyselina salicylová. Na rozdiel od AHA je kyselina salicylová rozpustná v tukoch, a preto sa dobre uplatňuje pri mastnejšej pokožke a pokožke so sklonom k upchávaniu pórov.
Popri AHA a BHA existuje aj enzymatická exfoliácia, pri ktorej pomáhajú odumreté bunky uvoľňovať proteolytické enzýmy, napríklad papaín z papáje alebo bromelaín z ananásu. Tie rozkladajú bielkovinové štruktúry, ktoré sa podieľajú na súdržnosti buniek v najvrchnejšej vrstve pokožky, a podporujú tak ich odlupovanie. [3]
Ďalšou skupinou sú PHA — polyhydroxykyseliny. Chemicky sú príbuzné AHA a podobne ako ony podporujú prirodzené odlupovanie odumretých buniek z povrchu pokožky [1]. Majú však väčšie molekuly, a preto prenikajú do pokožky pomalšie a pôsobia spravidla miernejšie. Z PHA sa v kozmetike používa najmä glukonolaktón, ktorého hydroxylové skupiny viažu vodu, takže popri exfoliácii prispieva aj k hydratácii pokožky. Vo vodnom prostredí sa postupne premieňa na glukónovú kyselinu, preto sa po jeho pridaní môže meniť aj pH formulácie.
Ak váhate medzi mechanickou a chemickou cestou, začnite od vlastnej pokožky, nie od toho, čo práve letí.
Mechanickú a chemickú exfoliáciu možno aj kombinovať, ale s mierou. Ak s exfoliáciou začínate, radšej ich nestriedajte príliš často ani nevrstvite viac intenzívnych peelingov naraz. Začervenanie, pálenie, napätie či šupinatenie sú signálom, že pokožka potrebuje pauzu.
Ak si peelingy vyrábate sami, oplatí sa rozumieť niekoľkým zásadám, ktoré rozhodujú o výsledku.
Pri mechanickom peelingu je kľúčová najmä veľkosť a tvar častíc. Jemné abrazíva patria na citlivejšie partie, hrubšie zrno skôr na telo, chodidlá či lakte. Spôsob zapracovania potom závisí od konkrétneho abrazíva aj od základu, do ktorého ho pridávate.
Soľné a cukrové peelingy v čisto olejovom základe neobsahujú vodu, čo zjednodušuje ich konzerváciu. Pozor však na spôsob používania: ak do téglika pravidelne siahate mokrými prstami alebo sa doň dostáva voda zo sprchy, podmienky sa menia. Aj pri bezvodom výrobku preto treba myslieť na to, ako bude reálne používaný.
Pri chemickom peelingu rozhoduje nielen množstvo kyseliny, ale aj pH hotovej formulácie. Čím je prostredie kyslejšie, tým väčšia časť kyseliny zostáva vo forme, v ktorej dokáže exfoliovať — zároveň však rastie aj riziko podráždenia. Preto samotný údaj „5 % AHA“ ešte nehovorí, aký intenzívny výrobok bude. [2] Dve formulácie s rovnakým množstvom kyseliny, ale rozdielnym pH, sa môžu na pokožke správať veľmi odlišne.
Pri nastavovaní koncentrácie a pH treba zohľadniť aj to, ako dlho zostáva výrobok na pokožke a či sa oplachuje. Vždy sa preto riaďte odporúčaným dávkovaním a pH konkrétnej suroviny, nie všeobecným receptom pre všetky kyseliny.
Pri kyseline salicylovej navyše treba myslieť na to, že jej použitie a maximálne koncentrácie v kozmetike upravuje európska legislatíva podľa typu výrobku.
A jedno pravidlo nad všetky ostatné: každý nový peeling, najmä ten kyselinový, najprv vyskúšajte na malej ploche pokožky. Pri pravidelnom používaní AHA kyselín zároveň nezabúdajte na ochranu pred slnkom. AHA môžu počas používania zvýšiť citlivosť pokožky na UV žiarenie. [5]
Exfoliáciou sa rituál nekončí. Po odstránení časti povrchových buniek nepotrebuje pokožka ďalšiu dávku intenzívnych aktívnych látok, ale skôr hydratáciu a jemnú starostlivosť, ktorá podporí jej prirodzenú ochrannú bariéru.
Do upokojujúcich masiek a kúpeľov po peelingu sa hodí napríklad ovsený hodváb, koloidná ovsená múka známa svojím zjemňujúcim účinkom na pokožku. Nasledovať môže hydratačné sérum, krém alebo ľahký rastlinný olej podľa toho, čo vašej pokožke vyhovuje.
Exfoliácia má zmysel len vtedy, keď ju pokožka dobre znáša. Ak je začervenaná, podráždená, spálená od slnka, poranená alebo sa výrazne šúpe, peeling jej nepridávajte. Najskôr jej doprajte čas na zotavenie.
Opatrnosť je na mieste aj vtedy, ak už používate ďalšie intenzívne aktívne látky alebo dermatologickú liečbu. Viac exfoliácie totiž neznamená rýchlejší výsledok — veľmi ľahko sa dostanete do bodu, keď namiesto hladšej pokožky získate pálenie, začervenanie a narušenú kožnú bariéru.
Teóriu najlepšie overíte v dielni. Na telo sa hodia peelingové kocky alebo penivý sprchovací peeling, kde sa umývanie spája s jemným mechanickým peelingom. Ak chcete začať jednoducho, cukrový peeling s aktívnym uhlím zvládnete za pár minút a gélový telový peeling pekne ukáže, ako sa častice správajú v gélovom základe.
Exfoliácia nie je povinný krok každej rutiny ani súťaž o čo najhladšiu pokožku. Je to spôsob, ako podporiť jej prirodzené odlupovanie vtedy, keď to potrebuje. Či siahnete po mechanickom peelingu, AHA, BHA alebo jemnejších PHA kyselinách, platí rovnaké pravidlo: začnite mierne a sledujte, ako pokožka reaguje.
Cieľom totiž nie je odstrániť z povrchu čo najviac. Rohová vrstva je súčasťou prirodzenej ochrannej bariéry pokožky a zdravá pokožka ju potrebuje. Dobrý peeling preto spoznáte nielen podľa hladšieho pocitu po použití, ale aj podľa toho, že pokožka zostáva pokojná, bez pálenia, začervenania a nepríjemného napätia.
