NOVINKY V PONUKE!
Nakúp ešte za 23,50€a dopravu máš zadarmo
Ešte u nás nemáte účet?
Označovanie kozmetiky chráni spotrebiteľa, dáva výrobcovi právnu istotu a buduje dôveryhodnosť značky. Pozrime sa, čo musí byť na etikete povinne, aké pravidlá platia v EÚ a aké chyby sa v praxi objavujú najčastejšie.
Pri výrobe kozmetiky nestačí mať dobrú receptúru, pekný obal a príjemnú vôňu. Ak chcete kozmetický výrobok uvádzať na trh, musí byť správne označený v súlade s platnou európskou legislatívou.
Etiketa nie je len dizajnový prvok. Je dôležitou súčasťou legislatívnej zodpovednosti, bezpečnosti a dôveryhodnosti výrobku.
Spotrebiteľ na nej hľadá zloženie, dátum trvanlivosti a meno osoby zodpovednej za výrobok. Kontrolné orgány zase overujú, či výrobok spĺňa všetky pravidlá EÚ — a značka tu má prvý moment, kde sa stretáva právna povinnosť s vizuálnym prvým dojmom.
Pre výrobcu je etiketa malý, ale veľmi dôležitý priestor. Musí zákazníkovi jasne povedať, čo výrobok je, ako sa používa, kto zaň zodpovedá, aké má zloženie, dokedy je bezpečné ho používať a na čo si treba dať pozor.
V Európskej únii sa označovanie kozmetických výrobkov riadi najmä nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 1223/2009 o kozmetických výrobkoch. Článok 19 stanovuje, aké údaje musia byť uvedené na nádobe a obale kozmetického výrobku, pričom musia byť nezmazateľné, ľahko čitateľné a viditeľné. Zoznam zložiek má byť vyjadrený pomocou spoločných názvov zložiek podľa glosára podľa článku 33; ak spoločný názov neexistuje, používa sa termín zo všeobecne uznávaného názvoslovia.
Obsah článku
Etiketa musí dobre vyzerať, ale v prvom rade musí správne fungovať. Musí byť v súlade s receptúrou, bezpečnostným hodnotením, dokumentáciou výrobku a požiadavkami trhu, na ktorom sa výrobok predáva.
Nestačí teda navrhnúť peknú grafiku a doplniť pár atraktívnych viet. Pri kozmetickom výrobku musí výrobca riešiť aj povinné údaje, správne názvy zložiek, alergény, trvanlivosť, šaržu, upozornenia, jazyk etikety a fyzickú čitateľnosť na konkrétnom obale.
„Dobrá etiketa musí byť pravdivá, čitateľná, nezmazateľná, viditeľná, zrozumiteľná a v súlade so zložením výrobku aj kozmetickou legislatívou."
Správne označený kozmetický výrobok musí obsahovať viacero povinných údajov. Niektoré údaje pomáhajú spotrebiteľovi pri používaní, iné sú dôležité pre dohľadateľnosť, bezpečnosť a kontrolu výrobku.
Dátum minimálnej trvanlivosti sa používa vtedy, ak má kozmetický výrobok minimálnu trvanlivosť 30 mesiacov alebo menej.
Pri výrobkoch s dlhšou trvanlivosťou sa zvyčajne uvádza PAO symbol, teda obdobie použiteľnosti po otvorení, napríklad 6M, 12M alebo 24M, ak je tento údaj pre daný typ výrobku relevantný.
Menovitý obsah je množstvo výrobku v čase balenia. Pri kozmetike sa najčastejšie uvádza v mililitroch alebo gramoch.
Príklady:
Pri veľmi malých baleniach, jednorazových výrobkoch alebo bezplatných vzorkách sa menovitý obsah nemusí uvádzať vždy. Výrobca by však mal rozlišovať medzi praktickým plnením a legislatívnym označením.
Poznámka pre výrobcu
Pri dávkovaní výrobkov si overte technické tolerancie a pravidlá kontroly množstva. Pre predbalené výrobky ich v EÚ upravuje najmä smernica Rady 76/211/EHS, ktorá stanovuje tolerovateľné záporné odchýlky podľa menovitého množstva výrobku.
Pre výrobcu z toho vyplýva jednoduché pravidlo: menovitý obsah nemá byť odhadované množstvo ani „naplnenie po vrch". Je to presný deklarovaný údaj, ktorý musí vychádzať z reálneho plniaceho procesu a musí zodpovedať množstvu výrobku uvedenému na etikete.
Zoznam zložiek kozmetického výrobku sa uvádza vo formáte:
Ingredients: Aqua, Glycerin, Prunus Amygdalus Dulcis Oil, Cetearyl Alcohol, Parfum, Tocopherol, Linalool, Limonene.
Slovo Ingredients: je dôležité a neprekladá sa, vo všetkých jazykoch má rovnaký tvar. Za ním nasleduje zoznam zložiek podľa systému INCI, teda International Nomenclature of Cosmetic Ingredients alebo spoločných názvov zložiek používaných na označovanie kozmetických výrobkov.
Zložky sa uvádzajú podľa ich celkového zastúpenia vo výrobku v čase pridania do receptúry. Zložky s vyšším obsahom sú uvedené na začiatku. Zložky s koncentráciou nižšou ako 1 % môžu byť uvedené v ľubovoľnom poradí po zložkách s koncentráciou nad 1 %.
Tip pre formulátorov
Pri výpočte zloženia nestačí vždy pozerať iba na obchodný názov suroviny ako celku. Mnohé kozmetické suroviny sú zmesi viacerých látok a pri tvorbe zoznamu Ingredients je potrebné pracovať s ich jednotlivými INCI zložkami.
Typickým príkladom môžu byť konzervačné systémy, solubilizátory, emulgátory, rastlinné extrakty v nosiči, aktívne komplexy alebo komerčné zmesi, ktoré obsahujú viac INCI zložiek. Ak sa takáto surovina použije v receptúre, do finálneho zoznamu Ingredients sa neuvádza jej obchodný názov, ale jednotlivé INCI zložky podľa pravidiel označovania.
Pre správne zoradenie zložiek je preto potrebné poznať nielen dávkovanie suroviny v receptúre, ale aj jej vnútorné zloženie. Výrobca by mal vychádzať z technickej dokumentácie dodávateľa, najmä zo špecifikácie, technického listu, INCI rozpisu a dostupných informácií o zastúpení jednotlivých zložiek v surovine.
Prakticky to znamená, že ak napríklad použijete 3 % komerčnej zmesi, ktorá sa skladá z viacerých INCI zložiek, každá z týchto zložiek môže mať vo finálnom výrobku iné reálne zastúpenie. Toto zastúpenie je následne dôležité pre správne zostavenie a zoradenie zoznamu Ingredients.
Zároveň platí, že nie všetky látky prítomné v technickej dokumentácii suroviny sa musia automaticky uvádzať na etikete. Nečistoty v surovinách a pomocné technické látky, ktoré nie sú prítomné vo finálnom výrobku, sa podľa článku 19 nariadenia 1223/2009 nepovažujú za ingrediencie. Pri hraničných prípadoch je preto vhodné vychádzať z dokumentácie dodávateľa a z posúdenia osoby zodpovednej za uvedenie výrobku na trh.
INCI názov nie je marketingový názov, slovenský názov ani anglický preklad. Je to štandardizované názvoslovie, ktoré umožňuje identifikovať rovnakú zložku naprieč rôznymi krajinami a jazykmi.
Pri rastlinných surovinách INCI názov často vychádza z botanického, teda latinského názvu rastliny. Preto sa napríklad mandľový olej v zozname Ingredients neuvádza ako Almond Oil, ale ako Prunus Amygdalus Dulcis Oil. Dôležitá je aj konkrétna použitá časť rastliny a forma suroviny.
Správne názvy je vhodné overovať v databáze CosIng alebo v aktuálnom glosári spoločných názvov zložiek Európskej komisie. CosIng umožňuje vyhľadávať názvy látok podľa kozmetickej regulácie, názvy ingrediencií používané na účely označovania a tiež CAS a EC čísla. Databáza rozlišuje aj aktuálne záznamy označené ako active a historické záznamy označené ako not active.
Tejto téme sa podrobnejšie venujeme v samostatnom článku INCI, CAS a EC číslo: ako sa vyznať v kozmetických zložkách.
Farbivá sa v zozname zložiek neuvádzajú ako „ružové farbivo", „modrá farba" alebo „červený pigment". Zároveň sa pri nich nepoužíva ani ich INCI názov v zmysle zloženia. Pri kozmetických farbivách sa používa označenie pomocou CI čísla, teda Colour Index čísla. Práve CI číslo slúži ako štandardizované označenie farbiva v zozname Ingredients.
Farbivá môžu byť uvedené na konci zoznamu zložiek. Pri dekoratívnej kozmetike, ktorá existuje vo viacerých odtieňoch, sa môže používať aj označenie may contain alebo +/-, ak to zodpovedá konkrétnemu výrobku a jeho zloženiu.
Vôňa môže byť v zozname zložiek uvedená ako:
Výrobca sa môže rozhodnúť, či parfumovú alebo aromatickú kompozíciu uvedie všeobecným označením Parfum alebo Aroma, alebo či niektoré zložky vône rozpíše podrobnejšie. Dôležité však je, že povinné alergény nemožno skryť pod slovo Parfum.
Ak výrobok obsahuje regulované vonné alergény nad stanovenými limitmi, musia byť uvedené samostatne v zozname zložiek. Týka sa to alergénov bez ohľadu na ich zdroj, teda nielen parfumových kompozícií, ale aj esenciálnych olejov alebo rastlinných extraktov.
Pri kozmetike sa čoraz častejšie stretávame aj s označením % NOI, teda s percentuálnym podielom zložiek prírodného pôvodu. Ide o údaj, ktorý má zákazníkovi ukázať, aká časť výrobku pochádza z prírodných alebo prírodne odvodených surovín podľa použitej metodiky výpočtu.
NOI môže byť užitočný informačný údaj, ale výrobca by s ním mal pracovať opatrne. Nestačí napísať na etiketu vysoké percento prírodného pôvodu bez toho, aby bolo jasné, podľa akej metodiky bolo vypočítané a či je tento údaj doložiteľný.
Pri výpočte % NOI je potrebné vychádzať z presného zloženia receptúry, dokumentácie jednotlivých surovín a údajov od dodávateľov. Pri zložených surovinách treba zohľadniť, z akých látok sa skladajú a aký podiel z nich možno považovať za prírodný alebo prírodne odvodený podľa konkrétneho štandardu alebo výpočtovej metodiky.
Je dôležité rozlišovať medzi tvrdením o prírodnom pôvode a certifikovanou prírodnou alebo organickou kozmetikou. Vysoké % NOI samo osebe neznamená, že výrobok je certifikovaný ako BIO, organic, COSMOS Organic alebo iný certifikovaný štandard.
Praktická poznámka
Ak výrobca uvádza na etikete alebo v marketingovej komunikácii percento zložiek prírodného pôvodu, mal by vedieť tento údaj preukázať. Výpočet by mal byť konzistentný, doložiteľný a založený na dokumentácii k použitým surovinám. Norma ISO 16128-2 poskytuje rámec na určenie prírodného, prírodne odvodeného, organického a organicky odvodeného obsahu kozmetických produktov, no zároveň nerieši komunikáciu produktu, tvrdenia na etikete ani regulačné požiadavky na kozmetiku.
Na kozmetických etiketách sa často objavujú rôzne symboly, logá a značky. Niektoré sú len grafické ikony, iné predstavujú nezávislé certifikácie alebo overené štandardy. Pre výrobcu je dôležité vedieť, že certifikačné logo sa na etiketu nemôže pridať len preto, že sa hodí k dizajnu alebo pôsobí dôveryhodne.
Certifikačné značky ako COSMOS, Ecocert, EU Ecolabel, Leaping Bunny a ďalšie sú viazané na konkrétne pravidlá, schvaľovací proces a kontrolu zo strany certifikačnej organizácie. Certifikácia sa riadi pravidlami konkrétneho štandardu a nie je možné ju nahradiť vlastným marketingovým vyhlásením.
Pri kozmetike je potrebné rozlišovať medzi všeobecným marketingovým dojmom a certifikovaným označením. Slovo BIO alebo organic by výrobca nemal používať voľne len preto, že výrobok obsahuje rastlinný olej, extrakt alebo prírodne pôsobiace zložky.
Na to, aby mohol výrobok niesť logo certifikačnej organizácie, musí splniť pravidlá konkrétneho štandardu a prejsť certifikačným procesom.
Pri certifikácii organických a prírodných kozmetických výrobkov sa zvyčajne posudzuje napríklad:
Prakticky to znamená: výrobca nemôže použiť logo certifikácie, ak nemá platnú certifikáciu. Rovnako by nemal vytvárať dojem certifikovanej BIO kozmetiky, ak výrobok spĺňa len interné alebo marketingové kritériá značky.
Na etikete môže byť aj vlastná grafická ikonka, napríklad „vegan", „natural", „handmade" alebo „eco packaging". Takéto označenia však musia byť pravdivé, zrozumiteľné a nesmú zavádzať.
Ak etiketa obsahuje symboly, ktoré pripomínajú certifikáciu, výrobca by mal mať jasne doložené, čo znamenajú a na základe čoho ich používa.
QR kód môže byť veľmi dobrý doplnok etikety. Môže viesť na rozšírené informácie o produkte, vysvetlenie zložiek, návody, videá, odporúčania na recykláciu alebo ďalšie edukačné materiály.
Nemal by sa však chápať ako jednoduchá náhrada povinných údajov.
Povinné údaje musia byť dostupné spôsobom, ktorý vyžaduje kozmetická legislatíva. Ak z praktických dôvodov nie je možné uviesť niektoré údaje priamo, môžu byť uvedené napríklad na priloženom alebo pripevnenom letáku, etikete, páske, visačke alebo karte.
Výrobcovia sa najčastejšie mýlia v detailoch, ktoré však môžu byť pri kontrole alebo predaji veľmi dôležité.
Správna etiketa nie je formalita, ktorú stačí doplniť tesne pred tlačou. Je výsledkom receptúry, bezpečnostného hodnotenia, legislatívnych požiadaviek, obalového riešenia a zodpovednej komunikácie.
Pre výrobcu je dobre pripravená etiketa ochranou aj vizitkou profesionality. Pre zákazníka je dôkazom, že výrobok má jasný pôvod, zloženie, spôsob použitia a zodpovednú osobu.
Dobrá etiketa nepôsobí preplnene, neskrýva dôležité údaje a nesnaží sa nahradiť fakty peknými ikonami. Dobrá etiketa pomáha výrobku pôsobiť dôveryhodne a zákazníkovi dáva presne tie informácie, ktoré potrebuje.
Podľa nariadenia 1223/2009 musí etiketa obsahovať názov alebo funkciu výrobku, meno a adresu zodpovednej osoby, menovitý obsah, dátum minimálnej trvanlivosti alebo PAO symbol, osobitné upozornenia, číslo šarže, zoznam zložiek vo formáte Ingredients: a vyznačené alergény nad stanovenými limitmi.
Dátum minimálnej trvanlivosti sa uvádza, ak má výrobok trvanlivosť 30 mesiacov alebo menej. Pri dlhšej trvanlivosti sa zvyčajne používa PAO symbol — obdobie použiteľnosti po otvorení (napríklad 6M, 12M, 24M), ak je tento údaj pre daný typ výrobku relevantný.
Zložky sa uvádzajú podľa systému INCI a zoradené sú podľa zastúpenia vo výrobku v čase pridania do receptúry. Zložky s vyšším obsahom idú prvé. Zložky pod 1 % môžu byť uvedené v ľubovoľnom poradí po zložkách nad 1 %. Pri zložených surovinách sa neuvádza ich obchodný názov, ale jednotlivé INCI zložky.
Nie. Slovo BIO alebo organic by výrobca nemal používať voľne len preto, že výrobok obsahuje rastlinný olej, extrakt alebo prírodne pôsobiace zložky. Na použitie loga certifikačnej organizácie musí výrobok splniť pravidlá konkrétneho štandardu (napríklad COSMOS, Ecocert) a prejsť certifikačným procesom.
Vo všeobecnosti nie. QR kód je vhodný doplnok pre rozšírené informácie, návody alebo odporúčania na recykláciu, ale povinné údaje musia byť dostupné fyzicky — na obale, priloženom letáku, páske, visačke alebo karte podľa pravidiel označovania.
Farbivá sa uvádzajú pomocou CI čísla (Colour Index). Mica je napríklad CI 77019, oxid titaničitý CI 77891, červený oxid železitý CI 77491. Pri dekoratívnej kozmetike s viacerými odtieňmi sa môže používať označenie may contain alebo +/-.
% NOI je percentuálny podiel zložiek prírodného pôvodu vo výrobku. Údaj možno použiť, ak je vypočítaný podľa jasnej metodiky (napríklad podľa rámca ISO 16128-2) a výrobca ho vie doložiť dokumentáciou k surovinám. Vysoké % NOI ale neznamená automaticky certifikovanú BIO alebo organic kozmetiku.
